ZRNO na cestách

ZRNO má svoje korene v samizdate. Tajní autori, tajný časopis. A hoci sa jeho prvé výtlačky skryte rozdávali v jarných dňoch roku 1989, bolo to ešte v čase, keď ani najväčší optimisti netušili, že onedlho príde novembrový revolučný zlom.

Prvá skupinka odvážlivcov okolo kňaza Laca Stromčeka, prvého šéfredaktora, chcela vytvoriť časopis, ktorý osloví aj tápajúcich a hľadajúcich. Malo to byť čítanie písané nie "uspávajúcim" kostolným jazykom, ale jednoduchou a priamou rečou mladých ľudí. Zároveň mal byť časopis pútavý a formujúci. Latka bola teda postavená vysoko. Po niekoľkých tajne vytlačených samizdatových číslach prišli prelomové novembrové udalosti a redakcia sa mohla konečne slobodne a naplno pustiť do práce. Avšak radosť a nadšenie ZRNU vydržali sotva štyri roky. Záplava obnovovaných a nových náboženských časopisov začala pôsobiť a približne 40 tisícový náklad mesačníka ZRNO sa postupne úplne rozplynul. A tak okrem zmiešaných pocitov na redakciu doľahli i vážne finančné problémy. ZRNO sa dostalo do agónie. Laco Stromček a jeho kolegovia cítili, že dlho nevydržia. Stačilo. Odpojíme ho z prístrojov, povedali si, keď videli, ako sa časopis trápi a cirkev oň v podstate nejaví vážnejší záujem.

ZÁCHRANA

Vtedy patronát nad časopisom prevzal Michal Vaško, kňaz, ktorý mal skúsenosti s prácou v samizdatovom časopise a ktorému tlačový apoštolát dodnes nedá poriadne spávať. Odvážne začal v Prešove rozbiehať vlastné vydavateľstvo. Netradičný časopis tak vytrhol hrobárovi z lopaty. Všetky starosti a problémy ZRNA zobral zo dňa na deň na seba a momentálne zápasí už nie ani tak o jeho existenciu ako o rozvoj. Ono to vlastne jedno s druhým súvisí, pretože - ako to neraz zdôrazňuje - ak nebude časopis dobrý, časom si ho ľudia prestanú kupovať a jednoducho nebude môcť existovať. Aj preto sa zo ZRNA stal týždenník s ambíciami reagovať a vplývať na dianie v spoločnosti.

Tu sa možno natíska otázka, prečo má ZRNO vlastne existovať, keď časopisov je aj bez neho dosť a navyše sú tu už 150 rokov vychádzajúce Katolícke noviny. V čom je týždenník ZRNO iný?

Na túto otázku nám svojho času pomohol nájsť odpoveď známy exercitátor, dnes už nebohý jezuita Jozef Porubčan, ktorý zdôrazňoval, že ZRNO má šancu rásť z presvedčenia, že Evanjelium očistené od nánosov fráz a skostnatelých interpretácií, je rovnako strhujúce pre starých ako i mladých. Nebojte sa otvorenosti, ani pálčivých otázok, ale to všetko musí byť vedené láskou k cirkvi.

SLUŽBA

"Cirkev ako živý organizmus potrebuje verejnú mienku, ktorá vzniká na základe dialógu jej členov. Len tak je možný pokrok v jej myslení a konaní," upozorňuje pastoračná inštrukcia o dorozumievacích prostriedkoch Communio et progressio (Rím 1971). Následne cituje slová z príhovoru pápeža Pia XII., ktorý mal ku katolíckym novinárom v Ríme 17. februára 1950: "Keby nebolo verejnej mienky v cirkvi, chýbalo by jej niečo k životu. Vinu by na tom niesli pastieri a veriaci." Podľa Communio et progressio "všetci katolíci majú právo a povinnosť, ak sa držia učenia cirkvi, slobodne hľadať hlbšie porozumenie zjaveným pravdám a aj za stále sa meniacich spoločenských pomerov o nich vierohodne svedčiť. (...) Taký dialóg sa môže rozvíjať len vtedy, ak zostane aj pri rozličnosti názorov určujúcim faktorom láska a všetci sú ovládaní túžbou uchovať všetko spoločne a spolupracovať."

A tak sa na stránkach ZRNA pýtame, ako prežíva vieru matka troch malých detí, ako ona nachádza cestu k Bohu a čo ju trápi. Pýtame sa, ako sa k Bohu obracia sedemdesiatročná starenka, ako pristupuje k viere podnikateľ, ktorý je denne v strese i v pokušení zachovať sa k svojim zamestnancom nekresťansky. Podobne sa pýtame mnohých osobností kultúrneho a verejného života, čo pozitívne prinášajú do spoločnosti a ako by riešili mnohé jej problémy. Rovnako sme zvedaví, ako žije svoje povolanie kňaz, neraz osamotený Boží služobník. Čo ho posilňuje? A spolu so všetkými sa učíme žiť aj my a z tohto daru dávame čitateľom, ktorí denne zápasia so svojimi starosťami. Takto sa usilujeme prinášať pokoj do sŕdc, do rodín na celé Slovensko.

REDAKTORI

"Čitatelia si zväčša naivne predstavujú, že časopis robia tí najmúdrejší a najšikovnejší ľudia - ak ide o časopis s duchovným zameraním, tak tí najduchovnejší. Práve tak, ako voliči si namýšľajú, že vybrali a zvolili tých najlepších, najchytrejších, najprezieravejších a najobetavejších poslancov. Do škôl by sa mal zaviesť predmet triezvológia, ktorý by napomáhal triezvemu pohľadu na život. Triezvy, to nie je ani pohľad neinformovaného optimistu, ale ani toho informovaného, čiže pesimistu. Triezvo, to nie je ani naľavo, ani do pravice, ani nad oblakmi, ani v podzemí, ale jednoducho na zemi alebo hoci vedľa nej. Ani komerčný, ani milodarový, ale skromný. Ani klasický ani extravagantný, ale stredný alebo aj trochu výstredný, čo je stále poloha pri strede," napísal vydavateľ Michal Vaško v prvom úvodníku časopisu ZRNO, keď ho v roku 1994 zachraňoval. "V časopise chceme otvárať problémy, učiť sa diskutovať, vymieňať si názory, spoznávať sa, vedieť o sebe, spolupracovať... Uprostred mediálnej stratégie strachu a bombastických senzácií, vyžívajúcich sa v aférach rôzneho druhu a v prezentovaní vrážd a násilia, až z toho krv v žilách tuhne, chceme zobrazovať pozitívne aktivity a ukázať, že ak sa chce, tak sa dá aj čosi urobiť. Oproti alternatíve uspokojiť sa s ateistickou tlačou stojí alternatíva vytvoriť živý, dynamický kresťanský čaopis. Vytvoriť ho spoločne."

A prečo názov ZRNO?

V pozadí názvu sa od samého začiatku skrývajú slová - ZRelosť, Nádej, Orientácia - hodnoty, na ktoré chce časopis dávať dôraz. A potom, ako to Laco Stromček kedysi pri vzniku časopisu povedal, "ZRNO klíči, rastie, dozrieva a prináša nový život".